Hoci v hoteli je pokazená sprcha a ohrievač v kúpeľni vyzerá viac ako podozrivo, život sa pomaly dostáva do normálu. Nad mestom vlaje podivuhodná vlajka a na minciach je emblém krajiny ako novotvar, oboje z dielne medzinárodného spoločenstva. Hra na Bosnu a Hercegovinu ako štátny útvar stvorený zvonku vyriešili obyvatelia jednoducho. Svoju menu nazvali „konvertibilná marka“ a skutočne ju rátajú jedna ku jednej k nemeckej marke. Je v tom aj kus nádeje, že s takouto menou sa do mesta a jeho okolia skôr a ľahšie vrátia západní turisti. Veď okolie je rajom pre lyžiarov. Samo mesto je 500 metrov nad morom, hory okolo siahajú od 1400 až do 2000 metrov. Podnebie je prevažne chladné a o sneh nie je núdza. Preto si miestni trúfajú zorganizovať aj nové zimné Olympijské hry…
Mesto troch kultúr
Sarajevo bolo odjakživa považované za miesto, kde sa v Európe stretáva Západ s Východom. Navzájom sa tu ovplyvňovali kultúry založené na moslimskej, kresťanskej a židovskej viere. Pred poslednou vojnou tu spolu nažívali Bosniaci, Srbi, Chorváti, Židia a mnohé iné národnosti regiónu. Treba povedať, že tak ako sa mesto zdvíha z ruín, aj pospolitosť rôznych etník sa obnovuje. Mali sme možnosť zažiť to osobne pri náhodnom zastavení v miestnom bare. My traja spisovatelia (Slovák, Švéd a Nór) sme chceli okoštovať len tak „na stojáka“ miestnu travaricu. Namiesto troch pohárikov nám ale čašníčka priniesla dvojnásobok. To si nás chceli uctiť neznámi od vzdialeného stolu – hodovali tu vedľa seba Moslim, Chorvát a Srb. Pribrali aj nás. Jeden z nich bol kníhkupec a s jeho trochou angličtiny a mojou trochou „slovanštiny“ sme strávili príjemný kus večera. Keď sme odchádzali, vo vedľajšej uličke sme narazili na neón lákajúci do „Národnej reštaurácie“. Naozaj sme sa nevedeli dohodnúť na tom kuchyňu akého národa tam ponúkajú. Odvážne som preto vkročil do poloprázdnej miestnosti len preto, aby som sa od nadšeného majiteľa dozvedel, že je zvlášť hrdý na ich plnenú papriku. Nedali sme si, to máme predsa aj doma. Staré mesto zvané Carsija má tridsaťsedem uličiek pomenovaných podľa remesiel a obchodného tovaru, ktoré dominujú každej z nich. je už takmer úplne zrekonštruované a láka na podvečerné prechádzky. Vítajú nás tu nízke kamenné domy a minarety. Novopostavenú mešitu financoval saudsko-arabský kráľ. Tržnica z roku 1894 ponúka okrem klasických poľnohospodárskych produktov aj suveníry. Miestni remeselníci na ne najviac využívajú vystrieľanú muníciu. Ja som si vybral náboj do samopalu prerobený na pero. Zdalo sa mi to ako vhodný symbol novej etapy života mesta i krajiny.
Autor: Gustáv Murín
Viac informácií o Bosne a Hercegovine nájdete na http://www.walkers.sk/bosna.php.