Z TV Bratislava som svojho času vykročil na pamätné miesta, kde mafia v hlavnom meste Slovenska páchala svoje zločiny, ale kde aj padli v kalužiach krvi niektorí jej bossovia.
Nedávno som vydal unikátnu encyklopédiu o slovenskom podsvetí v rokoch 1990 – 2021 pod názvom „Mafia na Slovensku – stručné dejiny zla“. V časti „Obete a udalosti mafiánskeho vyčíňania“ tu sú takmer na každý deň opisy mafiánskych zločinov doplnené o „Kto bol kto v slovenskom podsvetí“ (knihu dostanete TU, v rozšírenej a aktualizovanej elektronickej podobe TU). A tak tu nájdete aj charakteristiku prvého super-bossa Slovenska Miroslava Sýkoru:
„Pôvodne vzorný študent gymnázia na Makarenkovej ulici v Bratislave mal po vzore otca, ktorý v tom čase pôsobil ako diplomat v Moskve, namierené do diplomacie. Prešiel prípravkou v Banskej Bystrici a bol prijatý na elitnú diplomatickú školu MGIMO v Moskve. Viac ako štúdiom sa so spolužiakom Šaňom Belovičom priživovali na dodávkach úzkoprofilových potravín z Československého domu, teda zariadenia Ministerstva zahraničných vecí, kde bolo dostať pre Rusov nedostupné potraviny a pijatiku. Tam sa zrejme začali aj ich prvé kontakty s ruskou mafiou. Po vyhadzove zo školy sa aj s Belovičom vrátili do Bratislavy. Tu ešte predstieral štúdium žurnalistiky, ale už mali jasno, čím sa budú živiť. Tak vytvorili jadro nového organizovaného zločinu v Bratislave v zostave: Belovič, Sýkora, Takáč. Po náhlej náhodnej smrti Beloviča, si Takáč zakladá vlastnú bandu. Sýkora vsádza na spoluprácu s ruskými mafiánmi a postupne vybuduje najsilnejšiu mafiánsku skupinu, ktorej vplyv siaha až po Dunajskú Stredu na juhu a Trenčín na severe. Úzko spolupracuje s Černákom. Je priekopníkom v spolupráci s mečiarovskou SIS, s jej šéfom Ivanom Lexom boli susedmi v Senci. Nakoniec Sýkora zaplietol svojich ľudí (vrátane tých od Ferusa z Nitry) aj do únosu prezidentovho syna Kováča ml.. Zrejme na objednávku Lexu sa pokúšal zastrašovať spojku na korunného svedka únosu Róberta Remiáša, aj s ním spriazneného novinára Petra Tótha. Pravdepodobne nariadil popravu Remiáša, ktorú vykonal Roháč. Sýkora sa rozhádal na život a na smrť so svojím pobočníkom Duranom o podiel na mega-lúpeži v nitrianskej pobočke VÚB. To sa mu stáva osudným. Jeho dramatický koniec umožnilo zrejme aj mečiarovské vedenie SIS, ktorým bol so svojimi stupňujúcimi sa požiadavkami na odmenu už na príťaž (mal politické ambície a chcel sprivatizovať aj veľkú banku). Jeho život končí v spŕške striel 6. februára 1997. Banda však pokračovala naďalej a ako zločinecký parazit ešte dvadsať rokov terorizovala Slovensko.“
O tom akou brutálnou smrťou skončil, sme si povedali priamo na mieste činu, kde padol pod spŕškou guliek on, aj jeho ochrankár. TU je tá reportáž. Presvedčte sa na vlastné oči…
