Vnútorný Amsterdam tvoria štyri kanály v tvare podkovy vytvorené reguláciou rieky Amstel. Mesto aj preto stojí fakticky na močarinách, takže domy sú stavané zväčša na koloch a bez pivníc. Hoci z týchto dôvodov nemajú obvykle viac ako tri poschodia, niektoré sa za desiatky až stovky rokov povážlivo nakláňajú. Sú neobvykle úzke. Izby sú často len na rozpaženie a na jedno poschodie sa zmestí len jeden byt, či skôr bytík. Schodiská sú tak úzke a strmé, že by nimi neprešiel ani holandsky skromný nábytok. Preto sú na vrchu takmer každého domu veľké kladky na vyťahovanie nábytku lanom. Pre úsporu miesta sú dvere často posuvné, nikdy však nechýbajú kvety v oknách. Tento zvyk ironicky komentuje plagát znázorňujúci ženu, ktorá musí zlanovať fasádu, aby tie kvety mohla poliať.
Tí šťastnejší, čo majú v domoch aj vnútorné dvory, sa obetavo starajú o nádherne udržiavané záhradky, v ktorých sa však na náš vkus premnožili trpaslíci. V niektorom z dvorov sa nájde miesto aj pre nenápadný kostolík, alebo kresielko, v ktorom si domáci pán číta noviny. Život je tu tak verejný ako je to len možné. Okná bez záclon žiaria do noci tak, že môžete z ulice vidieť celé rodiny akoby v dokonalom panoptiku. Zachovali tu na uliciach miestami ešte klasické plechové pisoáre, úľavu pre pánov „na stojáka“ s výhľadom von aj dnu. Na predmestiach architektúra 50-tych rokov pripomína tú stalinskú, ktorú poznáme v najväčšom rozsahu z Ostravy-Poruby. Vďaka kanálom sa býva aj na vode. Hausbóty majú všetko vrátane záhradiek a malých terás na opaľovanie. Pred jedným som objavil dokonca aj súkromnú fontánku. V zime sa na kanáloch dokonca aj korčuľuje!
Objavy bez sprievodcu
V Amsterdame vás čaká ešte veľa iných atrakcií odporúčaných turistickými sprievodcami, ale ak si nájdete čas, mnohé nájdete aj sami a len pre seba. Napríklad to, že Holanďania milujú mačky a ak sa dobre rozhliadnete, aspoň jednu vždy nájdete pospávať niekde v obchodíku. Samozrejme, že sú tu aj chovatelia psov, pre ktorých sú zvlášť postavené značky nabádajúce odstraňovať psie exkrementy z ulíc – ale veľmi na ne nedbajú. Už vieme, že zbožňujú kvety, ale je milé počuť ako si radi pospevujú. Niektoré ženy si spievajú dokonca aj na ulici. S náboženstvom (ktoré je príčinou, že nemajú záclony, aby za nimi nepáchali nič hriešne) to asi nebude také vážne, keď v bývalom kostole objavíte expozíciu nábytku. Majú aj zmysel pre humor – v jednom obchodíku môžete nájsť reklamný pútač „U nás dostanete prvý tovar z druhej ruky!“. Technický dôvtip zasa poteší praktickým vynálezom bugginy, kde jedno dieťa sedí a druhé za ním stojí na priečnom ráme. Nikto mi nevysvetlil, prečo majú miestne staré lode zvláštne bočné drevené „plutvy“. A tiež mi nie je jasné, prečo sa miestna medzinárodná špedičná firma volá Gerlach. Ale pre toto všetko aspoň viem, že sa do Amsterdamu oplatí vracať. Vždy vás niečím prekvapí…
Autor: Gustáv Murín
Viac informácií o Holandsku nájdete na: http://www.walkers.sk/holandsko.php
