Cyprián Majerník tvoril v Čechách

Cyprián Majerník (* 24. november 1909, Veľké Kostoľany – † 4. júl 1945, Praha) bol slovenský maliar pôsobiaci v Prahe, predstaviteľ Generácie 1909.

  • otec Michal Majerník
  • matka Jana rod. Chnápková

Mal päť bratov a dve sestry.

Ľudovú školu vychodil vo Veľkých Kostoľanoch a meštiacku školu v Pezinku. V rokoch 1924 – 1926 študoval na Strednej hospodárskej škole v Košiciach. Jeho poslaním však malo byť umenie. V roku 1926 krátko študoval na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého. Zoznámil sa tu s maliarmi Jánom Mudrochom a Jánom Želibským, ktorí mu boli umelecky a generačne blízki. Dĺžka pobytu budúcich výtvarníkov na tejto škole závisela od toho, kedy sa im podarí spraviť prijímacie skúšky na vyššie výtvarné školy.

V roku 1931 s výborným prospechom absolvoval Cyprián Majerník Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Svoje maliarske práce prezentoval na výročnej školskej výstave v roku 1930. V rokoch 1931 – 1932 bol na študijnom pobyte v Paríži. Bolo to obdobie biedy, ale aj umeleckého prebudenia. Už v tom čase mal podlomené zdravie, ktorého stav sa neskôr len zhoršoval. Jeho prvé maliarske práce sú pod vplyvom profesora J. Obrovského, u ktorého v Prahe absolvoval časť štúdií, ale aj H. Matissa a A. Deraina. Po návrate z Paríža sa usadil v Prahe, so Slovenskom však kontakt nestratil.

V roku 1933 sa zúčastnil na 1. Výstave Slovenska v Prahe. V Bratislave vystavoval v Spolku slovenských umelcov. V roku 1935 mal prvú súbornú výstavu v Prahe v sieni Elánu pri Mazáčovom kníhkupectve. Jeho maľby boli v Prahe prijaté dobre – prijali ho za člena Umeleckej besedy, na Slovensku boli maľby prijaté rozporuplne. Jeho zdravie sa zhoršovalo, podrobil sa nemocničnému liečeniu a absolvoval pobyt vo Vysokých Tatrách. Na Slovensko sa nevrátil ani po rozpade republiky a ostal v Prahe.

V jeho osude a v jeho dielach sa odzrkadľuje údel doby, kultúrnopolitické dianie, hospodárska kríza, či tábory smrti, vplývajú na tvorivé výsledky maliara. Hlavnými hrdinami diel sa stali utečenci, vyhnanci, jazdci-osloboditelia.

V roku 1940 usporiadal v Alšovej sieni Umeleckej besedy druhú samostatnú výstavu, poslednú za svojho života. Najdôležitejším obrazom, ktorý hovorí o svedectve Majerníkovej generácie je obraz Hliadka.

Napriek tomu, že Majerník zasadil korene v Čechách, neprerušil kontakt so Slovenskom. V apríli 1941 prišiel na Slovensko za rodičmi a umeleckými druhmi. Vyhľadávala ho tlač a koncom roku 1942 získal verejné uznanie – výročnú cenu Umeleckej besedy za obraz Jazdci.

V roku 1943 opäť cestoval na Slovensko a jeho prítomnosť utužila kultúrnopolitickú spoluprácu medzi dvoma vetvami Generácie 1909, bratislavskou a pražskou.

Ku koncu vojny sa jeho stav veľmi zhoršil. Často podliehal depresiám. Po oslobodení Československa dostal osvedčenie z výtvarného odboru Umeleckej besedy o politickej spoľahlivosti.

Roku 1945 sa oženil so svojou dlhoročnou družkou, žiadal o byt, vlastne všetko čo by mohlo nasvedčovať záujmu o život. Toho istého roku však spáchal samovraždu skokom z okna bytu. Jeho pohreb sa stal manifestom družby Slovenska a Česka.

Dielo Cypriána Majerníka sa do našej súčasnosti vracia aj prostredníctvom výstav. V roku 1946 pri príležitosti posmrtnej výstavy maliara v Bratislave bola aj na MNV vo Veľkých Kostoľanoch usporiadaná výstava jeho obrazov.

Dňa 9. novembra 2007 v Prahe na dome v ulici nad Královskou oborou č. 5 ( Praha 7 – Bubenč ), v ktorom mal maliar ateliér a kde ukončil svoj život, bola odhalená pamätná tabula a bronzová busta maliara. Jej autorom je akademický sochár Zdeněk Jozef Preclík.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Cypri%C3%A1n_Majern%C3%ADk

https://www.webumenia.sk/autor/6151

https://www.velkekostolany.sk/obec/vyznamne-osobnosti/cyprian-majernik/

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články