Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová – † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko) bol slovenský prozaik, dramatik a publicista.
Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pochádzal z rodiny slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku tri roky študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho zrušení štvrtý ročník dokončil v Martine a v Banskej Bystrici. Na maďarskom učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom študoval v r. 1875 – 1878, potom až do augusta 1884 bol učiteľom v rodnej Jasenovej. Popri učiteľskom pôsobení externe študoval na gymnáziu v Kežmarku, ôsmy ročník absolvoval v šk. r. 1884/85 v Šoprone. V r. 1885 – 1893 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Počas vysokoškolského štúdia pokračoval v literárnej tvorbe, prekladal a aktívne sa zapájal do činností pražských slovenských vysokoškolákov združených v akademickom spolku Detvan. Po absolvovaní praxí v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didolićovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač. Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. Pôsobil tu od 6. januára 1894 do 2. júna 1907, keď sa v dôsledku spoločensko-klanových sporov, v ktorých sa odmietol angažovať, i so svojou mladou manželkou Pericou Didolićovou vysťahoval do Južnej Ameriky.
V Santiagu de Chile úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas v Čile, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov.
Kontakt so Slovenskom stráca, po vzniku Československej republiky začína však pomýšľať na návrat do vlasti. Svoj zámer uskutočňuje v lete 1922. Po krátkom pobyte v Paríži 12. septembra prichádza do Prahy. V Martine, kde sa usídlil, začína písať a študovať archívne materiály k zamýšľanej historickej rapsódii o kultúrnych a politických aktivitách mladej romantickej generácie. Dôverný vzťah k Dalmácii, ktorý si vytvoril počas pobytu na Brači, ako aj dlhoročná odlúčenosť od vlasti a neschopnosť identifikovať jej súčasné spoločensko-politické problémy, spôsobili, že v r. 1923 – 1925 striedavo žije v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine. V novembri 1925 sa vracia do Čile, aby usporiadal svoje majetkové záležitosti. Po návrate na jar 1926 sa s manželkou, trpiacou ťažkou duševnou chorobou, usádza v chorvátskom kúpeľnom mestečku Lipik. Tu v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, na ktorý 21. mája v nemocnici v neďalekom Pakraci umrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didolićovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj, odkiaľ jeho telesné pozostatky previezli do Martina, kde ich 29. októbra 1928 uložili na Národnom cintoríne.
Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín.
Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Kuku%C4%8D%C3%ADn
https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/podujatia
https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin
Spracoval: Gustáv Murín
