Niš – nová brána do Srbska

Nízkonákladové letecké spoločnosti dnes spájajú Európu. A tak objavovať Srbsko sa dnes oplatí cez letisko v Niši, kde spiatočná letenka priamo z Bratislavy vyjde len na 20 eur. Len pozor na to, aby ste splnili všetky podmienky ohľadne check-in cez on-line a tiež rozmerov batožiny. Inak vás môže cesta vyjsť na dodatočných poplatkoch aj šesťnásobok. Z miestneho mini-letiska sa dostanete do jedenástich destinácií v Európe.

Letisko v Niši
Letisko v Niši

Tretie najväčšie mesto krajiny

   S približne štvrť miliónom obyvateľov je Niš príjemné mesto ľudských rozmerov bez mrakodrapov, kde sa k hlavným pamiatkam v centre mesta dostanete pešo. Najmä ak sa ubytujete v modernom hotelíku priamo na pešej zóne plnej reštaurácií a barov.

Pešia zóna 1, mini
Pešia zóna 1, mini
Pešia zóna 3, mini
Pešia zóna 3, mini
Pešia zóna 5
Pešia zóna 5

Samozrejmou turistickou destináciou je pevnosť (tvrdava) pri rieke Nišava. Pôvodne keltská, potom rímska, turecká a nakoniec protiturecká zohrala v dejinách krajiny významnú úlohu. Najslávnejším rodákom mesta je rímsky cisár Konštantín I. Veľký (272 – 337 n.l.), po ktorom tu však neostala žiadna stopa. Pevnosť totiž nemá vnútri žiadne budovy, ktoré by sa dalo navštíviť, pôsobí ako park. Výnimkou je Jazzový klub v kazematách hradieb, kde je aj hudobné múzeum. Niš je totiž významným kultúrnym centrom, v auguste roku 2018 zorganizovali už 35-ty ročník presláveného Nishville International Jazz Festival s hudobnými hviezdami z celého sveta.

Jazz-múzeum
Jazz-múzeum
Jazz-múzeum
Jazz-múzeum

Jedna z jeho otvorených scén je aj vnútri pevnosti. Hlavnú rímsku pamiatku nájdete mimo pevnosti na archeologickom nálezisku komplexu budov „Mediana“ postavenom za vlády Konštantína Veľkého, aby slúžil až šiestim rímskym cisárom. Otvorený je však len počas hlavnej turistickej sezóny.

V parku svätého Sávu nájdete kostol sv. Konštantína Veľkého a cisárovnej Heleny. Pozoruhodný je aj kostol sv. Mikuláša, ktorý menil svoje poslanie šesťkrát – súčasný ortodoxný chrám slúžil okrem iného aj ako mešita. Nechýba ani pocta literatúre – pomník spisovateľovi Stevanovi Sremacovi. Je unikátna tým, že sedí za stolom oproti hlavnej literárnej postave, ktorú stvoril.

Srbské dejiny sú plné krvavých stretov v kontraste s našimi, kde našinec ani nevie či a kde sa na území Slovenska odohrali nejaké vážne bitvy. Srbi si nevydýchli ani koncom 20. storočia, kedy bombardovanie NATO nebralo ohľady ani na miestnu nemocnicu v Niši. Pamätník civilných obetí tohto brutálneho činu nájde rovno pred pevnosťou.

Pomník bombardovania NATO
Pomník bombardovania NATO

Hlbšie do histórie načriete v areáli miestneho koncentračného tábora postaveného nacistami. Uviaznuť v ňom mohli miestni obyvatelia už len preto, že mali vyššie vzdelanie, čo hitlerovci považovali automaticky za nebezpečie vzbury. Pozoruhodný je aj tým, že zo stoviek takýchto nacistických táborov sa len tu podaril hromadný útek 105 väznených. Aj to však stálo dodatočné ľudské obete.

Koncentrák
Koncentrák

Smutnú históriu mesta zakončíme v inde nevídanej „Veži z lebiek“ (Ćele-kula), ktorý pred bránami starovekého mesta nechal postaviť rozzúrený turecký veliteľ. Ten síce porazil vzbúrené srbské vojsko, ale práve v okamihu víťazstva sa srbský veliteľ odpálil v sklade pušného prachu a zobral so sebou na druhý svet toľko tureckých vojakov, že to spôsobilo takzvané Pyrrhovo víťazstvo. Starogrécky kráľ tohto mena po vyhranej bitve vyhlásil, že vzhľadom k stratám jeho vojska, si už žiadne také víťazstvo dovoliť nemôže. Turci tak v zlosti odťali už aj padlým srbským vojakom hlavy a 952 lebiek zamurovali do podoby veže.

Veža lebiek I
Veža lebiek I

Keďže im na dokončenie niekoľko chýbalo, popravili kvôli tomu aj tridsať srbských zajatcov. Hoci veža pretrvala až dve storočia dodnes, svoju zastrašovaciu úlohu nesplnila. Naopak, obyvatelia Nišu ju udržiavajú a postavili okolo nej kaplnku. Zaujímavosťou, o ktorej sa presvedčíte až na mieste, je, že po vyhnaní Turkov si väčšinu lebiek rozobrali príbuzní a tak tu nájdete už len posledných 59.

Veža lebiek II
Veža lebiek II

 

Dobrú chuť, Niš!

   Dnešok v Niši charakterizuje srbský slogan „polehko“ a výzva „sypaj“. Život, napriek tragickej minulosti skrátka berú „zľahka“ a na to je dobré „sypať“ dobré víno pri každej vhodnej príležitosti. Odporúčam hlavne červené, ako Vranac, či Prokupac, ale i klasický Merlot. Srbi radi hodujú. A tak môžete okoštovať ako predjedlo Gibanicu s pršutom, Feta syrom a kukuričným chlebom Projara. Oceníte sýtu hovädziu polievku a ako chuťovka poslúži miska plná opekanej fazule s cibuľkou. Hlavným jedlom môže byť Karadjordjevov kotlet, umne servírovaný vo zvitku spolu s opekanými zemiakmi a šopským šalátom. Ako dezert sa ponúka čokoládový koláč s orechmi Bajadera. Samozrejme, na stole nechýbajú ryby, veľa zeleniny a hlavne všetko na grile.

Kotlet
Kotlet

Srbi radi grilujú, len pozor, je to na priamom ohni. Je teda doslova opečené, kým u nás mäso takto spracúvame na rozpálenej pahrebe. Pozor si musíte dávať preto, že tu väčšinou servírujú ťažké, sýte jedlá, čo môže byť pre našinca náročné na trávenie. Preto nezabudnite na aperitív v podobe rakije z hrušky alebo dulovice, ako digestív poslúži likér pelinkovac. Mimochodom, slávny „burek“ vymyslel práve v tomto meste v roku 1491 turecký pekár Mehmed Oglu. Ochutnať ho môžete v malých pekárňach všade po meste, často sú otvorené aj v noci.

Posedieť len tak pri poháriku si môžete v niektorej miestnej „kafane“, čo je špecifické pohostinské zariadenie, asi ako slávne mexické „cantinas“. Okrem kávy tu dostanete aj všetky druhy nápojov a niečo na zahryznutie. Ceny sú pre našinca veľmi príjemné.

Malý pivovar I
Malý pivovar I

Ak obľubujete miestne unikáty, tak si nedajte ujsť malú piváreň s pozoruhodným názvom „Ministarstvo“. Jej majiteľ Milivoj je nadšencom, ktorý varí vlastné značky. Jedna z nich sa volá príznačne „Ministersko“. Nájdete tu lokálnych štamgastov, zväčša mládežníkov s vždy dobrou náladou. Keď sme pri tej mládeži – radi sa dobre obliekajú a tak tu na divoko roztrhané rifle až tak veľmi neletia, ako u nás.

Malý pivovar II
Malý pivovar II

 

Výlety do okolia

   Za návštevu určite stoja miestne kúpele s názvom Niška Banja vzdialené 9 kilometrov od mesta. Miestnych päť minerálnych prameňov je známych od rímskych čias. Výhodou pobytu v nich je to, že tu nie je obvyklá tlačenica turistov, keďže ich zahraničné cestovné kancelárie ešte dostatočne neobjavili.

Na výlet je vhodné aj miesto pamätnej bitky za mestom na vrchu Čegar. Práve po nej postavili Turci tú strašidelnú vežu z lebiek. Na mieste je vystavená ako pamätník iná veža, ale tá je tak malá, že sa ňu ani veľmi neoplatí vyliezť.

Pomník bitvy
Pomník bitvy

O tradícii vinárstva v regióne sa dozviete viac v špičkovom vinárstve Malča vzdialenom cca 15 kilometrov za mestom. Okrem koštovky skvelých vín sa tu oboznámite aj s pôvodnou technológiou spracovania hrozna na víno od čias starých Rimanov, ktorú zachovávajú do týchto čias už len Gruzínci.

Vinárstvo 1
Vinárstvo 1
Vinárstvo 2
Vinárstvo 2
Vinárstvo 3
Vinárstvo 3

Na celodenný výlet odporúčame dedinku Sičevo v rovnomennom 17 kilometrov dlhom údolí, kde rastie na divoko inde nevídaný druh ruží. Pestuje sa tu víno a – umenie.

Sičevo - panoráma
Sičevo – panoráma
Sičevo - panoráma
Sičevo – panoráma
Sičevo - panoráma
Sičevo – panoráma

Je tu totiž známa „Medzinárodná umelecká kolónia“, ktorú už v roku 1905 založila srbská expresionistka Nadežda Petrovič, inšpirovaná krásou okolitej prírody. Preto sem na tvorivé pobyty prichádzajú okrem maliarov aj literáti z celého sveta.

Sičevo - umeleká kolónia
Sičevo – umeleká kolónia

Skrátka, v Niši sa nudiť nebudete…

Gustáv Murín

Reportáž pôvodne publikovaná v Literárnom týždenníku č. 33-34/2019

Novinársku cestu podporil Literárny fond, Sekcia pre žurnalistiku a novinársku fotografiu

Podobné články