Dávno zabudnutý bývalý mladý autor Miško Hvorecký otvoril vraj relaxačnú výstavu. Ale zdá sa, že relaxovali hlavne „umelci“ zvaní „inštalatéri“. Odpočiatku jeho literárnych snažení sa Miško prsil, že bude hlasom brand-generácie, ale tá ho akosi nepočúvala. Ale zjavne s tou ambíciou neprestal a tak nám predstavil toto „umenie“:
V rámci „progresívnej“ kultúry banalít sa mohli návštevníci „kochať“ obyčajnej utierke s „úderným“ odkazom asi tej upratovačke, čo ju zabudla.
Ďalej nás „oblažil“ tzv. objekt, čo stvorí každá chyžná v hoteli v Turecku, či Egypte.
Ale, pozor, tu sa umelec-kyňa (možno má obe pohlavia naraz!) naozaj dostal až na špicu „umenia“ obyčajných chyžných.
No a najväčším objektom celej výstavy (a viac toho tam naozaj nebolo) bola banálna omaľovánka, ktorú okrem jedného dieťaťa hlbokomyseľne vymaľovávali aj niektorí mládežníci. No, ako ukážka infantilizácie našej mládeže pod patronátom pán Druckera to bolo aspoň aktuálne a výstižné.
Ale viete, čo je na tom to najneuveriteľnejšie? V jednej časti výstavnej siene bežal prehľad najnovších štátnych kontrol tohto vraj-umenia a to malo v návštevníkoch vyvolať rozhorčenie, že sme sa s nástupom novej vlády R. Fica odmietli skladať cez rôzne štátne fondy na použitú utierku, dva ručníky a jednu omaľovánku. A ja sa čudujem, že sa oni čudujú, že už týchto exhibícií „progresívnych“ exhibicionistov máme dosť…
