Rodičia nositeľa Nobelovej ceny, Roberta Francisa Furchgotta, pochádzali zo Slovenska

Gustáv Murín
3.december. 2024 16:01
Amerika, Slováci a svet, Spojené štáty
Počet zobrazení: 78

Dr. Robert Francis Furchgott (4. júna 1916, Charleston, SC, USA – 19. mája 2009, Seattle, WA, USA).

Nositeľ Nobelovej ceny za medicínu bol biochemik. Jeho starí rodičia sa narodili v Lužanoch pri Topoľčanoch (otec Max) a v Nitre (matka Berta).

V rokoch 1956 – 1988 bol profesorom farmakológie na Brooklyn State University v New Yorku a od roku 1989 vyučoval na University of Miami. Bol tiež členom Národnej akadémie vied vo Washingtone.

V roku 1978 zistil, že bunky cievneho endotelu produkujú neznámu látku, ktorú nazval EDRF (endothelium-derived relaxing factor), ktorá spôsobuje uvoľnenie a rozšírenie ciev. V roku 1986 zistil, že EDRF je v skutočnosti oxid dusnatý.

V roku 1998 získal (spoločne s Louisom Ignarrom a Feridom Muradom) Nobelovu cenu za „objav signalizačných vlastností oxidu dusnatého, ako látky ovplyvňujúcej nervový systém hladkého svalstva“.

Tento výskum viedol aj k vzniku lieku na erektilnú dysfunkciu, ktorý sa predáva pod obchodným názvom Viagra.

Vedci navrhli, že oxid dusnatý by mohol byť aj kľúčom k zlepšeniu liečby srdcových chorôb, šoku a rakoviny.

Furchgott bol pracovitý, kreatívny a mimoriadne obľúbený človek a vedec; aj napriek jeho odchodu do dôchodku denne navštevoval jeho laboratórium. Okrem Nobelovej ceny a Alber-Lasker-ovej ceny obdržal za svoj život množstvo ďalších ocenení, národných a medzinárodných čestných členstiev.

Pravidelne sa venoval aj svojmu koníčku – plachteniu.

Furchgott na pozvanie SAV pricestoval na Slovensko aj s manželkou a zaujímal sa o svojich predkov.

O svojich začiatkoch povedal:

„Už počas prvých pár rokov na strednej škole som vedel, že by som chcel byť vedcom. Moji rodičia ma povzbudzovali: darovali mi chemické súpravy a malý mikroskop. Rád som čítal populárne knihy o vedcoch, hoci v tom čase ich nebolo veľa dostupných. Môj otec odoberal Sunday New York Times, v ktorom bol často stĺpček o vede, ktorý ma veľmi bavil. Počas štyroch rokov, čo som bol na strednej škole, bol môj starší brat Arthur na University of North Carolina v Chapel Hill. Chcel som tam ísť aj na vysokú školu, ale nebolo to možné, keď som v roku 1933 skončil strednú školu, pretože školné pre mňa ako pre cudzinca bolo viac, ako si môj otec v tom čase mohol dovoliť. Strávil som teda prvý ročník na Univerzite v Južnej Karolíne, kde bolo moje školné oveľa nižšie. V lete 1934 však môj otec presťahoval svoju firmu z Orangeburgu do Goldsboro, N.C., kde mal pocit, že miestna ekonomika je lepšia. Takže teraz, ako obyvateľ Severnej Karolíny, som sa mohol zaregistrovať na univerzite v Chapel Hill ako druhák v odbore chémia. V Chapel Hill som mal množstvo vynikajúcich učiteľov chémie. Počas mojich mladších a starších rokov som mal malú finančnú podporu z práce v New Yorku (NYA sú iniciály Národnej správy mládeže zriadenej federálnou vládou na pomoc študentom počas hospodárskej krízy). V tejto práci som bol laboratórnym asistentom vo výskume mladšieho člena fakulty, ktorý pracoval na fyzikálnej chémii roztokov celulózy. Na začiatku mojich vysokoškolských rokov som sa rozhodol, že budem pokračovať v postgraduálnej práci v nejakom odbore chémie. V čase, keď som bol starší, som preferoval fyzikálnu organickú chémiu. Poslal som listy desiatkam oddelení chémie so žiadosťou o postgraduálny pobyt alebo asistent učiteľa. Mal som vynikajúce akademické výsledky, ale v čase promócie som stále nemal žiadnu definitívnu ponuku na postgraduálne vzdelávanie. Už som takmer rezignoval na prácu v chemickom priemysle, keď mi okolo polovice júna, keď som bol vo Florencii, SC, kde teraz bývali moji rodičia, prišla nečakaná ponuka asistenta učiteľa z Katedry fyziologickej chémie na Northwestern University. Lekárska škola v Chicagu. Mal som byť postgraduálnym študentom doktora Henryho Bulla, ktorý prišiel do Northwestern a ktorého výskumným záujmom boli fyzikálno-chemické aspekty biochémie…“