Ján Zoričák, fr. Yan Zoritchak (* 13. novembra 1944, Ždiar) je slovenský sklársky výtvarník a pedagóg žijúci od roku 1970 vo Francúzsku. Je jedným z najuznávanejších autorov súčasnej svetovej sklárskej tvorby.
Narodil sa v chudobnej rodine v poľnohospodárskej a drevorubačskej obci Ždiar v Belianskych Tatrách ako najstarší zo šiestich detí. Po náhodnom stretnutí so sochárom pracujúcim v Ždiari sa rozhodol študovať na strednej výtvarnej škole v Bratislave. Zložil prijímacie skúšky, ale pre nedostatok miest v Bratislave dostal možnosť študovať na Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode, ktorú v tom čase viedol Stanislav Libenský. Zoričák pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe v ateliéri Karla Štipla a Václava Plátka. Jeho spolužiakmi boli Aleš Vašíček, Marian Karel, Pavel Mizera alebo Pavel Dostál. V liberálnej atmosfére druhej polovice 60. rokov sa študenti vzbúrili proti autoritárskej výučbe V. Plátka a vymohli si prechod k Stanislavu Libenskému, kde Zoričák absolvoval roku 1969. V čase štúdií zvíťazil v súťaži o účasť na svetovej výstave Expo ´67 v Montreale a vystavil svoju kolekciu skla. V rokoch 1966-1969 pravidelne cestoval do Francúzska a navštívil okrem iného ateliér Constantina Brâncuși. V Prahe sa zoznámil so svojou francúzskou manželkou Catherine a roku 1970 sa s ňou presťahoval do Francúzska. Usadil sa v obci Talloires pod Savojskými Alpami na brehu Lac d’Annecy, kde si zrekonštruoval starý dom zo 17. storočia a zriadil sklársky ateliér. Jeho povahe vyhovuje tvoriť v dobrovoľnej izolácii v horách, ďaleko od rušivých vplyvov vonkajšieho sveta. V čase, keď presídlil do Francúzska, bola tamojšia ateliérová sklenená plastika v hlbokom útlme, chýbala podpora spoločnosti a neexistovali skupiny venujúce sa autorskému sklu. Situácia sa zmenila až roku 1980, kedy bol Ján Zoričák ako jediný francúzsky sklársky výtvarník zastúpený na putovnej výstave Múzea skla z Corningu. V 80. rokoch začal pôsobiť ako konzultant a poradca pri francúzskom Ministerstve kultúry a roku 1982 dal podnet na založenie prvého francúzskeho múzea súčasného skla a sklárskeho centra v Sars-Poteries (Museé du Verre de Sars-Poteries). Múzeum bolo otvorené zároveň s prvým ročníkom sklárskeho sympózia, ktoré sa spolu so sklárskymi kurzami preslávilo vo svete a trvá do súčasnosti. Ján Zoričák tiež hral významnú úlohu pri tvorbe programu a cieľov CIRVA (Centre Internationale de Recherche sur le Verre) v Marseille, otvoreného roku 1984. Viedol prvé tunajšie kurzy a CIRVA sa neskôr stalo súčasťou École de Beaux Arts v Aix-en-Provence. Ján Zoričák bol ocenený v roku 1987 udelením titulu Chevalier de l’Ordre des Arts et des Lettres. V nasledujúcich rokoch pomohol univerzitám v Quebecu a Montreale v Kanade vybudovať sklárske centrá a organizovať výučbu študentov. Opakovane sa vracia aj na Slovensko a vo svojej rodnej obci Ždiar založil Galériu súčasného sklárskeho umenia. Vo svete sa presadil ako jeden z najuznávanejších sklárskych výtvarníkov a jeho diela boli vystavené na viac ako osemdesiatich autorských výstavách.
Vo svojej tvorbe uplatňuje inovačné technologické postupy a optické vlastnosti materiálu ovplyvňuje šošovkovitými výbrusmi, zvlnením či zošikmením stien elementárnych geometrických foriem, použitím farby, matovania a ďalších výtvarných postupov, ktoré umocňujú konečný výtvarný výraz plastiky. Celoživotnou témou jeho tvorby je vesmír. Svoje mimoriadne pôsobivé sklenené plastiky tvorí v cykloch (Vesmírne signály, Poslovia vesmíru, Veľký tresk, Nebeské kytice, Nebeské záhrady, Hviezdy a ďalšie). Všetko si robí sám – od prvých kresieb až po výslednú sochu. Objavuje vlastné postupy práce so sklom: „… spôsob mojej práce je čipkovanie v skle, ako paličky používam fyziku, chémiu a svetlo. Základom sú drahé kovy, zlato, striebro, meď a platina, ktoré medzi sebou chemicky reagujú. …“. Do sklenených plastík vkladá aj olovnaté sklo pôvodom z blokov, využitých pri experimentoch na časticových urýchľovačoch Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vo Švajčiarsku. Pre svoje optické vlastnosti (vysoký index lomu) sa olovnaté sklo, pod názvom „krištáľové sklo“, používa k dekoratívnym účelom. Má väčšiu hustotu, menšiu tepelnú vodivosť, vyšší lesk, väčšiu odolnosť i húževnatosť. Je však náročnejšie na spracovanie a kladie tak väčšie nároky na umenie sklára.
Získal množstvo medzinárodných ocenení.
V roku 2023 mal výstavu v Artur Gallery v Turčianskych Tepliciach, jeho diela je možné vidieť aj v Popradskej galérii
Zdroje:
http://www.spilberk.cz/?co=jan-zoricak-yan-zoritchak-sklo&pg=zobraz
https://cs.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Zori%C4%8D%C3%A1k
https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/677842-jan-zoricak-sklo-je-moja-frajerka-ktora-neomrzi/
https://www.artisanart.sk/aktuality/jan-zoricak-majster-prizmatickej-sklenenej-plastiky
Spracoval: Gustáv Murín
