Ladislav Hecht (* 31. august 1909, Žilina – † 27. máj 2004, New York, New York, USA) bol slovenský tenista židovského pôvodu. V medzivojnovom období patril medzi najúspešnejších európskych tenistov, v roku 1941 sa dostal do svetovej desiatky najlepších tenistov.
S tenisom začal ako jedenásťročný, učil sa najmä z kníh. Denne trénoval o stenu. Parádnym úderom Ladislava Hechta bol jeho bekhend, vynikal však aj istotou ostatných úderov. Hecht sa chcel zlepšovať, preto sa presťahoval do Prahy. Jeho príklad nasledovalo viacero slovenských hráčov. Stal sa členom I. LTK Praha.
V rokoch 1931-1938 reprezentoval Česko-Slovensko v Davisovom pohári. Pri svojej premiére v Davisovom pohári síce prehral, no hneď druhý zápas zvíťazil a pomohol Česko-Slovensku poraziť Španielsko v pomere 3-2 a postúpiť do druhého kola. V druhom kole zaznamenal jednu výhru a jednu prehru a Česko-Slovensko porazilo Grécko v pomere 4-1 a postúpilo do štvrťfinále. Proti Taliansku zaznamenal iba jednu výhru, druhý zápas sa nekonal. Česko-Slovensko postúpilo do semifinále, kde porazilo Dánsko jednoznačne v pomere 5-0, o čo sa zaslúžil aj Ladislav Hecht, keď porazil oboch svojich súperov. Vo finále síce Česko-Slovensko prehralo s Veľkou Britániou, Hecht však zaznamenal víťazstvo nad Bunnym Austinom, ktorý vo svojej dobe patril medzi najlepších hráčov na svete.
V ďalších ročníkov Davisovho pohára sa mu striedavo darilo a nedarilo. Celkovo reprezentoval Česko Slovensko 37-krát, z toho 29-krát v dvojhre (14 výhier, 15 prehier) a 8-krát v štvorhre (4 výhry, 4 prehry).
V roku 1931 sa stal národnou tenisovou jednotkou, v Európe bol v roku 1934 ôsmy, v roku 1938 deviaty. Zvíťazil na prvej makabiáde v Tel Avive v roku 1932. V roku 1937 sa spolu s Roderichom Menzelom dostal do semifinále štvorhry na Wimbledone.
Tenista židovského pôvodu sa do USA odsťahoval pred okupáciou Československa roku 1938. Ešte roku 1941 ho zaradili do najlepšej desiatky sveta.
Tenis hral až do svojej osemdesiatky a zanechal ho kvôli chorobe.
Počas II. svetovej vojny pracoval v New Jersey v muničnej fabrike, po nej naštartoval výrobu hračiek a maliarskych štetcov. Pred Olympijskými hrami v Sydney 2000 ho oslovili niektoré slovenské médiá, aby sa vyjadril k vrcholnej svetovej športovej udalosti. Hecht povedal: „Mám radosť zo všetkého, čo ľudí spája, odstraňuje priepasti, preto sa teším z každej olympiády. Som smutný, že nemôžem byť pri tom. Škoda, že za mojich čias tenis na olympiáde nebol. Po slovensky mi to ešte ide, aj keď sa zhováram iba dva tri razy do roka.“
Hechtovi sa dostalo mimoriadnej pocty, keď sa po 46 rokoch vrátil ako hosť do Wimbledonu – pozvali ho do kráľovskej lóže.
V roku 2005 bol in memoriam zapísaný do siene slávy židovského športu a v roku 2007 bol zapísaný do novootvorenej Siene slávy slovenského tenisu.
Zdroje:
https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&q=Ladislav+Hecht#imgrc=yaqcWBVG5kin_M&imgdii=jkrJPPJwpuwS6M
https://www.stz.sk/soubory/new_ss03_hecht.pdf
Spracoval: Gustáv Murín
