Každému návštevníkovi tejto vzdialenej a stále pre nás ešte exotickej krajiny to udrie do očí – jedia na prvý pohľad celý deň, či skôr v ktorejkoľvek chvíli dňa a jedia veľa aj na naše pomery. A sú štíhli!
O tom aké veľké porcie dokážu títo šťúpli ľudkovia do seba dostať, sme sa presvedčili už na obede, ktorý pre vybraných novinárov poriadala v bratislavskej reštaurácii Hanoi Garden pani Veľvyslankyňa Ho Dac Minh Nguyet. Zlatý klinec ich kuchyne – polievku Phó – sme väčšina nedokázali dojesť a to nám dali akože menšiu misku. A pritom tá polievka bola vynikajúca!
Vďaka nedávnej novinárskej návšteve Vietnamu máme dokonca svedectvo aj z ich strany. Keď niektorí prišli na Slovensko v rámci medzištátnej výmeny a absolvovali prvú našu večeru, tak po ceste na internát, trhali jablká zo stromov, aby sa dosýtili!
Tak čím to je, že si toľko doprajú (dokonca obľubujú slaninovú verziu kúskov bravčového) a predsa sú štíhli? V prehľade krajín podľa obezity ich obyvateľstva sú na poslednom mieste s podielom občanov s nadváhou len 0,5%, obéznych Slovákov je 14% a svetový rebríček vedú obyvatelia tichomorských ostrovov (Nauru = 78%).
Tu je niekoľko možných vysvetlení z prvej ruky po absolvovaní celej série obedov a večerí v rôznych častiach Vietnamu a aj počas obedu v spoločnosti riaditeľa Školy gastronómie a hotelierstva v Hanoji, pána Nguyen Xuan Hung:
– neobľubujú a takmer vôbec nemajú sladkosti, ako sú naše koláče, či zákusky
– na úplný záver obeda, či večere ponúkajú namiesto sladkostí ovocie = obľúbené je pomelo, alebo červený melón, ktorých kúsky si môžete ochutiť z misky so soľou a čiernym korením
– prakticky nejedia pečivo; vietnamské neexistuje ani v podobe chleba a ak sa k nejakému dostanete vo vychytených reštauráciách, tak je to dedičstvo po Francúzoch
– tú sýtu polievku Phó (môže byť hovädzia aj kuracia) podávajú až ku koncu obeda, či večere, ktoré majú vždy niekoľko chodov
– menu tvoria zväčša „plody mora“ a ryby so zeleninou
– nemajú žiadne syry, ani syrové výrobky
– ryža je čistá, prakticky neochutená; na to sú misky s omáčkami, ktoré sú niekedy až životunebezpečne štipľavé
– treba tiež dodať, že niektoré ich jedlá sú „húževnaté“, hlavne z hovädziny
– kurčatá sú tu mimoriadne malé a sekajú z nich kúsky do radu tak, že je tam skoro vždy viac kostí ako mäsa.
Stúpajúcu popularitu vietnamskej kuchyne aj u nás spôsobuje vraj aj to, že je vyvážená. V porovnaní s ňou je tá kórejská je štipľavá, japonská surová, thajská je sladko-horká a čínska je olejová (ešte aj šaláty „plávu“ v oleji).
Ako perličku môžeme dodať, že až vo Vietname sme objavili, že majú úžasne funkčné špáradlá z bambusu. Sú tenké a ohybné, rozhodne lepšie než tie naše „koly do zubov“.
Čo tu piť
Vo Vietname majú vlastné nealkoholické nápoje, ale aj štandardnú škálu tých globálne zavedených. Kávy (typ robusta) sa tu napijete do sýtosti, veď sú druhými na svete v jej vývoze. Doprajte si ju v originálnych prekvapkávacích nádobkách, ale pozor, niekedy býva na spodku dolnej nádobky už vopred naliate presladené mlieko.
Nič nepokazíte, keď si dáte miestny čaj. Ten ale pijú kuriózne, pretože je servírovaný so sáčkom čaju a ten v pohári nechávajú aj pri pití. Horšie je to s vínom, ktoré je ťažko dostupné a drahé (dva deci stáli v bistre európskeho štýlu v Ho Či Minh City trojnásobok fľaše miestneho tretinkového piva Saigon; fľaša Ona Syrah v špeciálnom obchode vyjde na cca 40 eur). Okrem obľúbenej značky Haineken (ktorá je obľúbená aj preto, že má v znaku červenú hviezdu na zelenom pozadí, čo pripomína symboly Vietnamu) sú tu domáce značky Hanoi, Tiger, Saigon a 333. Zo zahraničných sú to hlavne české Budvar, či Plzeň. Našli sme dokonca aj unikátny bar v Hanoji, ktorý sa volá Zubr, lebo tam dostanete práve toto vzácne české pivo. Je to na ulici Ngyuen Truong To, neďaleko nášho hotela First Eden s majiteľom Nikom, čo hovorí po česky. Ak by ste zatúžili po slovenskom pive, víne, či iných produktoch, tak na to je v Hanoji celý Slovenský dom, kde sa predávajú…
Pre dobrodruhov chutí sú tu aj liehoviny, v ktorých plávajú hady, či škorpióny.
Kam ísť na dobrý obed alebo večeru
O to, aby ste sa vo Vietname najedli nielen dobre, ale aj zdravo dbá už spomínaná Škola gastronómie a hotelierstva v Hanoji (v angličtine s dosť skomoleným názvom Vocational School of Cookeyry and Hotel Professions of Hanoi). Také sú len dve v meste, ktoré má sedem a pol milióna obyvateľov. V troch komplexoch budov majú tisícku študentov a 45 učiteľov doplnených o externistov. Na naše pomery krátke štúdium trvá tri mesiace (pomocník v kuchyni), šesť mesiacov (kuchár) alebo dva roky (šéfkuchár, resp. manažér s certifikátom). Zato majú až 70% praxe a 30% tvorí teória. A najdôležitejšie je, že až polovica z nich si nájde do roka prácu. Takže je celkom možné, že obslúžia práve vás, keď v Hanoji navštívite luxusnú reštauráciu Nam Long na brehu jedného z mestských jazier. Odporúčam absolvovať pár schodov do salónikov na poschodí. Jednak je tam nádherný výhľad na jazero a druhak sa tak vyhnete vidieckym dôchodcom, ktorí na prízemí obsadzujú dlhé stoly a celí šťastní, že sú v hlavnom meste, sú veľmi hluční, k čomu prispieva aj rozšafné popíjanie miestnej vodky, spolu s pivom a obecne drahým vínom.
Na morské špeciality si zájdite do reštaurácie Pho Bien a nenechajte sa odradiť vstupom pripomínajúcim vchod do garáže. Je to totiž úspešná sieť reštaurácií, ktoré pod týmto názvom nájdete aj v USA, či Austrálii.
V Ho Či Minh City si môžete dopriať nenáročnú a ani nie drahú atrakciu v Phó 2000, keď si (tak ako my) rezervujete stôl, za ktorým obedoval v novembri 2000 americký prezident Bill Clinton s dcérou a môžete si dopriať rovnaké jedlá – jarné rolky, klasickú polievku a k tomu aj mangové smoothy, v ktorom ostane lyžica stáť.
Po ceste s Ho Či Minh City do delty Mekongu a späť sa môžete presvedčiť o tom, že sa to isté dá robiť na dva spôsoby. V meste My Thu je na rieke reštaurácia Trung Luong. Vybavenie je jednoduché a z riečnej terasy je výhľad na mútnu vodu, po ktorej sa plavia až po palubu preťažené nákladné lode. Teda žiadna romantika, ale zato sa tu varí nápadito a chutne. Zlatým klincom je servírovanie ostnatej ryby „na stojato“. Tu sme sa tiež po niekoľkých dňoch pôstu zvítali s kuracinou, ktorá bola síce bez chuti, ale so soľou a korením to bolo skvelé jedlo. Miestna sladko-kyslá polievka chutila výborne až kým nedoliali druhú, veľmi štipľavú, porciu vývaru. Prekvapením bol dezert v podobe „lopty“ nafúknutej z ryže a upraženej do hneda. Po narezaní spľasne a rozstrihané sladkasté kúsky naozaj potešia. Asi o kilometer odtiaľ je na opačnej strane cesty nápadito architektonicky vybudovaný reštauračný komplex Mekong Rest Stop s rôznymi altánkami a kanálmi medzi nimi s cca tridsiatkou pekne oblečených čašníčok a čašníkov, ktorí noblesne servírujú, ale je to drahšie a menej chutné. Zato vám tu čašníčka Tang Huoc s jemnými igelitovými rukavicami osobne zabalí do ryžovej priehľadnej rúšky kúsky z už zmienenej exotickej ryby spolu so zeleninou do podoby jarných závitkov. Ale pozor, niektoré lístky doslova smrdia rybacinou a ak si chcete pochutnať, treba ich vybrať.
Na Slovensku si môžete pochutiť na tejto pestrej a zdravej strave v sieti reštaurácií Panda, o ktorej kvalitách sme sa mohli presvedčiť na Dni vietnamskej kuchyne, kde pod odborným dozorom spolumajiteľky siete a jej kolegyne vybrané špeciality zvládli pripraviť aj študenti SOŠ Gastronómie a hotelových služieb Farského č. 9 v bratislavskej Petržalke.
V Bratislave je to už zmienená reštaurácia Hanoi Garden na Nobelovej ulici č.84/5.
Tak dobrú chuť!
Gustáv Murín
Článok vznikol s podporou grantu Literárneho fondu v Bratislave.
Publikované pôvodne na Woman.sk, 25.6. 2016
