Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, vtedy písané Beňowský, (* 20. september 1746, Vrbové – † 23. máj 1786, Agoncy, osada „Mauritania“, Madagaskar) bol slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (dlho pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor memoárového diela Pamäti a cesty.
Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a strávil tam aj svoje detstvo. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády (Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska, ktoré bolo časťou rakúskej monarchie) v sedemročnej vojne. Jeho názory na náboženstvo a vzťah k autoritám spôsobili, že bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko). Odišiel do Poľska kde sa 20. apríla 1768 oženil s Anou Hönsch.
V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke (Sibíri). Beňovský odtiaľ ušiel na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik (bol prvý Európan, ktorý sa tade plavil). V roku 1772 dorazil do Paríža, kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru.V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a doživotný dôchodok.
V roku 1777 sa stal blízkym priateľom Benjamina Franklina (vtedy americký vyslanec vo Francúzsku), ktorý sa stal aj rodinným priateľom Beňovského dvoch dcér. Poznal sa aj s grófom Casimirom Pulaskim (1748 – 1779), ktorý v roku 1777 zaniesol do (dnešných) USA list od Beňovského, v ktorom americkej revolúcii ponúkol Madagaskar ako základňu pre boj proti Anglicku, čo však Kontinentálny kongres zamietol. V tom čase sa Beňovský obrátil na rakúsky dvor (Mária Terézia) a ponúkol mu svoje služby. Rakúsko, ktoré ho kedysi vyhnalo zo svojho územia, teraz zmenilo názor na presláveného cestovateľa a udelilo mu amnestiu. V zime 1777/1778 sa vrátil na Slovensko do svojho zámku v Beckovskej Vieske, kde okrem iného korešpondoval s francúzskymi úradmi. V roku 1778 ho Mária Terézia osobným listom povýšila na grófa, odmietla však jeho projekty námorného obchodu z Uhorska, najmä zriadenia obchodnej cesty z Komárna do Rijeky. V roku 1778 – 1779 bojoval vo vojne medzi Rakúskom a Pruskom v Prusku.
Nasledovali výpravy do Ameriky. V roku 1779 išiel do Ameriky za Pulaskim a ponúkol svoje služby americkej revolúcii. Dovolili mu bojovať pod velením Pulaskiho v bojoch o Savannah. Pulaski tu zomrel v rukách Beňovského a jeho smrť aj ukončila prvý Beňovského pobyt v Amerike. Do Ameriky sa vrátil v roku 1782, kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s Georgeom Washingtonom a jeho manželkou a ponúkol im, že zhromaždí v Nemecku pre americkú revolúciu vojsko. Na Washingtonov návrh aj znova prepísal a predložil Kontinentálnemu kongresu svoj bývalý návrh, ale vzťahy amerických osád s Britániou sa nečakane zlepšili, takže návrh nebol prijatý. Cestou späť na Slovensko sa zastavil na dnešnom Haiti, kde navštívil Františka Beňovského, svojho brata, ktorý tam bol umiestnený s francúzskou armádnou jednotkou. Späť na Slovensku dostal list od cisára Jozefa II. oprávňujúci ho založiť na Madagaskare rakúsku kolóniu, ktorej by Beňovský bol guvernérom, ale projekt nakoniec z finančných dôvodov nebol schválený.
Keďže nezískal uznanie od Francúzska, Rakúska, ani od USA, obrátil sa na Veľkú Britániu, kde roku 1783 požiadal vládu o povolenie expedície na Madagaskar. V tom istom roku odovzdal svoje po francúzsky písané pamäte Johnovi Hyacinthovi de Magellan (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich preložil do angličtiny a vydal. Nasledovali preklady do rôznych jazykov (napríklad do nemčiny 1790, slovenčiny roku 1808, do maďarčiny 1888) a kniha sa stala svetovým bestsellerom.
V roku 1784 vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove. V tom istom roku sa vybral na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými sa skontaktoval v Anglicku v Baltimore. Loď musela po ceste núdzovo pristáť v Brazílii. V roku 1785 dorazil na Madagaskar tentokrát ako zástupca Anglicka. Zorganizoval tam vzburu domorodcov proti francúzskej osade Foulpointe. Potom začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej „ríše“ – tzv. Mauritania (pomenované podľa neho samého) na Cape East (najvýchodnejší bod ostrova). Jeho anglickí a americkí spoločníci dostali v meste pozemky. Z Mauritanie obchodoval s Marylandom a Baltimoreom (v Anglicku), najmä s otrokmi. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali spolu s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky.
Zdroj: wikipedia.org
Pripravil: G. Murín
